Čo získa člen odborov?
- Reálne zastupovanie a dlhodobá možnosť získavania výhod pre zamestnancov pri vyjednávaní v kolektívnej zmluve.
- Odbormi zaplatená právna pomoc pri problémoch v zamestnaneckých vzťahoch so zamestnávateľom
- Možnosť získať odbormi platené zastupovanie v súdnom spore so zamestnávateľom
- Právne poradenstvo v pracovnoprávnych veciach.
- Odbory majú významné práva odsúhlasovať mnohé úpravy fungovania u zamestnávateľa, zastávať práva zamestnancov a každý ich člen môže ovplyvňovať ich rozhodovanie v týchto veciach.
- Možnosť získať sociálnu výpomoc v ťaživých sociálnych situáciách.
Prečo byť v odboroch?
Odborové hnutie má svoje začiatky v rannom kapitalizme 19. storočia. Vtedajší robotníci veľmi skoro zistili, že v jednote je sila a že za slušné pracovné podmienky a spravodlivú mzdu treba bojovať. Je historicky preukázané, že ožobračovanie pracovnej sily viedlo, a aj dnes vedie, k sociálnym konfliktom, ktoré nahrávajú tým politickým silám alebo jednotlivcom, ktorí bažia po nastolení totalitného režimu, usilujú o zvrhnutie demokratických inštitúcií a orientujú sa na vznik vojnových konfliktov.
Je zrejmé, že jednotlivec ako zamestnanec obyčajne vo vzťahu k zamestnávateľovi nič nezmôže, takmer sa nepresadí. Členstvo v organizovanom kolektíve mu zabezpečuje ochranu jeho záujmov a umožňuje mu radiť sa a konzultovať v prípade problémov. Odborová organizácia je tiež jediná oprávnená uzatvárať so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu v ktorej sú upravené výhodnejšie pracovné podmienky a zamestnanecké benefity.
Odborová organizácia pôsobiaca u zamestnávateľa je zástupcom všetkých zamestnancov a v ich mene vedie kolektívne vyjednávanie. Avšak iba svojim členom odborová organizácia poskytuje nadštandardný servis v podobe napríklad bezplatného právneho poradenstva, poprípade aj bezplatného právneho zastupovania v súdnych sporoch so zamestnávateľom, alebo sociálnej výpomoci v ťaživých životných situáciách. Svojim členstvom v odborovej organizácii zase zamestnanci vyjadrujú odborom podporu v ich činnosti a uľahčujú odborovej organizácii jej pozíciu vo vyjednávaní so zamestnávateľom.
Zákonník práce a ďalšie právne predpisy dávajú odborovým organizáciám viacero oprávnení voči zamestnávateľovi v pracovnoprávnych vzťahoch, vďaka ktorým môžu efektívne obhajovať práva zamestnancov. Ide najmä o oprávnenia v oblasti práva na informácie a prerokovanie, spolurozhodovania či kontroly (nad dodržiavaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov).
V súčasnej globalizovanej spoločnosti hrozí neopodstatnené znižovanie sociálnej ochrany a zhoršenie pracovných podmienok zamestnancov na úkor kapitálu. Silnejú tlaky na väčšiu flexibilitu pracovnej sily a zavádzanie nových flexibilných foriem práce. Odbory sa usilujú negatívnym dopadom takýchto zmien predísť, alebo ich aspoň čo najviac zmierniť.
Cieľom odborových organizácií je predovšetkým uzatvárať kolektívne zmluvy, ktoré upravujú najmä pracovné a mzdové podmienky všetkých zamestnancov (teda aj odborovo neorganizovaných) so zamestnávateľmi. Kolektívne zmluvy nie sú iba významným nástrojom na úpravu pracovných a mzdových podmienok, ale zaručujú zamestnávateľovi počas ich platnosti sociálny zmier, to zn., že keď je kolektívna zmluva uzatvorená nemôžu zamestnanci štrajkovať a takto ochromovať činnosť zamestnávateľa.
Sociálny dialóg na všetkých úrovniach slúži na to, aby sa partneri spolu rozprávali, rokovali a nachádzali riešenia aj cestou kompromisov, pretože zamestnanec a zamestnávateľ sú na sebe závislí a jeden bez druhého nemôže existovať. Forma direktívneho riadenia, niekedy až totalitného, bez akejkoľvek väzby na kolektív zamestnancov, skôr alebo neskôr dostane zamestnávateľov do problémov. Oproti zamestnancom ,ktorí chcú vyjednávať so šéfom súkromníkov,majú výhodu odborári verejného sektora. Ich zamestnávateľom je totiž štát.
Zamestnanec vo verejnom sektore obyčajne členstvom v odboroch získa ,nemá čo stratiť.